Alfonz Paulen - detstvo a štúdium

Alfonz Paulen sa narodil 26. januára 1913 v dedinke Malé Bedzany okres Topoľčany, v rodine Jána a jeho manželky Anny rodenej Števicovej.

Otcov otec sa živil ako pastier, matkin otec ako roľník.

Alfonzova matka túžila, aby sa jej syn stal kňazom. V roku 1912 bola pešo na púti v Mariazelli. Cesta trvala asi 14 dní. Pred oltárom Panny Márie povedala: "Panna Mária, ak po tejto púti počnem syna, vypros mu milosť, aby sa stal z neho kňaz". Pani Anna Paulenová svoju prosbu nikomu neprezradila. Držala ju v tajnosti a modlila sa k sv. Alfonzovi a k Panne Márii na tento úmysel. Začiatkom nasledujúceho roka sa manželom Paulenovcom narodil syn, ktorý dostal meno Alfonz po veľkom ctiteľovi Panny Márie. Ján Paulen mal v čase jeho narodenia 23 rokov, jeho manželka o tri menej. Alfonza 27.januára 1913 v Krušovciach pokrstil kaplán Ladislav Horváth. Manželia Paulenovci mali okrem Alfonza tri deti. Tri roky pred Alfonzom sa narodil Viktor. Dva roky po ňom Anton, ktorý však žil len jeden deň. Napokon rok po Tonkovi sa narodila dcéra Jolanka.

Keď mal Alfonz päť rokov, rodinu postihlo veľké nešťastie. Otec, čoskoro po návrate z frontu prvej svetovej vojny, ochorel na španielsku chrípku. Bol to druh chrípky, ktorú lekári nevedeli liečiť. Nakazila sa aj dvojročná Jolanka. Nič nepomáhalo - ani lieky, ani starostlivá opatera manželky a matky. Jolanka zomrela a týždeň po nej zomrel aj otec.

Hoci bol Alfonz vtedy ešte malý, nezabudol na toto veľké rodinné nešťastie. Pani Anna sa stala mladou vdovou s dvoma malými synmi. Výchova Alfonza a Viktora spočívala na jej pleciach.

Alfonz chodil do ľudovej školy vo Veľkých Bedzanoch. K prvému svätému prijímaniu pristúpil v Krušovciach, sviatosť birmovania prijal v Nadliciach 14. októbra 1924. Matka mu umožnila študovať. Po skončení ľudovej školy sa zapísal do gymnázia v Kláštore pod Znievom, kam chodil do roku 1931. Počas štúdií vážne ochorel na tuberkulózu, preto sa liečil v Tatrách.

Po dobrom uvážení sa Alfonz naozaj rozhodol pre kňazstvo. Nie pre matkine slová, ale preto, že od mladosti cítil náklonnosť k tomu stavu, iba pre slabšie zdravie váhal vydať sa na túto vyčerpávajúcu dráhu. V roku 1931 sa prihlásil do kňazského seminára v Trnave. Tam strávil päť rokov. Študoval s elánom a radosťou, hoci ho zdravie trochu znepokojovalo. Seminár bol na ulici Jána Hollého, neďaleko tzv. hrubého kostola. Dňa 15.mája 1935 sa zúčastnil primícií bratranca Antona Vácvala vo Veľkých Ostraticiach, z ktorých mal veľkú radosť.

Spolužiaci spomínajú, že Alfonz bral seminárnu prípravu na kňazský život veľmi vážne. Pred vysviackou podľa spomienok jeho spolužiaka veľmi plakal, možno tušil svoj ťažký život. Dôvod plaču ostal jeho tajomstvom. Po vysviacke mal veľkú radosť, čo si všetci všimli. Dosvedčili to aj jeho spolužiaci po jeho smrti.

Primície

Vysvätený za kňaza bol 17. mája 1936 v Trnave. Vysvätil ho ThDr. Pavol Jantausch, biskup Apoštolskej administratúry trnavskej. Primície mal 21.mája 1936 v Malých Bedzanoch. Svätú omšu slúžil s najväčšou zbožnosťou a zbožne ju konal po celý život. Alfonz bol sirotou, preto bolo jeho srdce od mladosti súcitné s trpiacimi.

V kňazskej službe

Prvé Alfonzovo pôsobisko ako kaplána bolo mestečko Leopoldov v roku 1936. V školskom roku 1936/37 učil v škole deti a pripravoval ich na prvé sväté prijímanie. Ako spomína pani Mária Svetlíková, v tom čase ani nie 10 ročné dievčatko : "Hneď nám dal obrázky z jeho primícií. To sa nám ešte nikdy nestalo. Nikto nám dovtedy obrázky nedal. Takto to robil pán kaplán po celý školský rok, zvlášť rád odmeňoval obrázkami tých, ktorí správne odpovedali na položené otázky."
S "Priateľmi dietok" nás zoznámil - on bol priateľom dietok ! Naučil nás odkladať si peniažky - po halierikoch sme si odkladali a dali sme ich pánu kaplánovi, aby ich dal na misie. On to ochotne veľmi rád urobil. K deťom sa choval láskavo, prívetivo, k ľuďom úctivo. Každého úctivo pozdravil.
Keď sme išli zo školy a on išiel po ulici, ako deti sme okolo neho pobehovali, jeden druhého sme odtískali a snažili sme sa ho chytiť za ruku. Veľmi si nás získal. On sa len usmial, kŕdeľ detí bol okolo neho. K deťom bol milý. S láskou a úsmevom pohladil deti po vlasoch. Vychádzala z neho dobrota a radosť.

Od 1.októbra 1937 do 1. marca 1938 bol vo vojenskej službe v Prahe. V roku 1938 bol administrátorom v Sološnici odkiaľ mal blízko do Šaštína, kde rád poskytoval svoje kňazské služby ako bolo spovedanie, hlavne v období Mariánskych pútí.