V roku 1939 sa stal správcom farnosti v Kolpachoch, dnes Banský Studenec.
Prvá spomienka Ľubora Paulena, synovca dp. farára Alfonza Paulena na farnosť v Kolpachoch: Pred tým ako prišiel môj strýko do Farnosti Šenkvice, pôsobil ako farár v obci Banský Studenec, ktorý sa v tom čase volal Kolpachy. Bola to dedinka , ktorá sa rozprestierala na úpätí Štiavnických vrchov v skutočnej hladovej doline. "Strýko prišiel do novej farnosti v roku 1939, v čase veľkej chudoby a nedostatku základných životných potrieb - ako napríklad jedlo. Veľmi rýchlo pochopil, že títo ľudia nevyhnutne potrebujú pomoc. Pomoc prišla od môjho otca Viktora, ktorý poslal na kolpašskú faru tri kravy a zásobu obilia, aby zabezpečovali mlieko pre chudobné deti. O hospodárstvo na fare sa starali bezdetní manželia Foltánoví. Teta Foltánová delila mliečko do krčiažkov hladných chudobných detí. Ešte dnes žijú v obci ľudia, ktorí si na tieto skutočnosti spomínajú.
Počas 8. rokov pôsobenia otca Alfonza Paulena v Kolpachoch sa medzi nimi vytvorilo krásne priateľské puto, ktoré pokračovalo aj po smrti otca Paulena. Pani Foltánová navštevovala jeho mamičku a v nikdy nekončiacich sa spomienkach znova a znova spomínali na skutky láskavého a dobročinného kňaza. Bola pri nej stále, aj keď na ňu po potupnom procese jej syna mnohí zanevreli. Na pohrebnej fotografii (8. 12.1969) stojí pri nej aj na poslednej ceste. Aj preto som na tieto zážitky nikdy nezabudol !
Pri návšteve tejto peknej rázovitej obce nám pán starosta ukázal vzácny poklad, ktorým je Obecná kronika obce Kolpachy: "Do nej verne a aktuálne kronikár zaznamenával udalosti, ktoré sa v obci diali. A tak verne a pravdivo zaznamenal aj udalosti vojnového obdobia 2. svetovej vojny a dva roky po nej, keď v našej obci pôsobil dôstojný pán farár Alfonz Paulen." Overené a potvrdené fotokópie Obecnej kroniky obce Kolpachy nech sú svedectvom o tomto svätom kňazovi.
"V obecnej kronike sa o ňom píše na viacerých miestach. Za jeho pôsobenia sa nestalo, že by niektorý náš občan bol zabitý, alebo odvlečený niekde.
Veľkým šťastím pre našu obec bolo, že na miestnej fare pôsobil vtedy dôstojný pán farár Alfonz Paulen, ktorý prijal a ukryl na svojej fare známeho partizánskeho veliteľa Jozefa Trojana s jeho manželkou ktorí utekali zrejme pred nemeckými vojakmi. Píše sa aj to, že sa tu striedali partizáni aj nemecká armáda, ktorá vtedy bola v Banskej Štiavnici. Je treba povedať, že Banský Studenec je vzdialený od Banskej Štiavnice iba 5 km a teda rýchly prísun do obce nebol pre Nemcov žiaden problém."
"Rozprávajú starí ľudia a je to aj v kronike zapísané, že sa stalo, že pán farár ukrýval dole v pivnici na fare partizánov a ich veliteľa Trojana a hore na faru prišli Nemci - gestapo z Banskej Štiavnice. Tí o sebe pravdaže nevedeli. Pán farár ovládal nemecký i ruský jazyk a bol autoritou pre Rusov i pre Nemcov.
Počas oslobodzovania obce to prebiehalo tak, že najprv boli v obci Rusi, potom Nemci, na druhý deň sa Rusi vrátili ..... Býval tam aj nemecký veliteľ, možno iba jeden deň . Prišiel tam za pánom farárom aj s obecnou kronikou a žiadal ho, aby mu z nej poskytol informácie o ľuďoch, ktoré vedel, ktorí napríklad počas vojny pomáhali partizánom, ale on im tieto informácie neposkytol a ľudia boli zachránení ..."
Dôležitú úlohu v živote obce vo viacerých oblastiach zohrali spolky, kňazi, učitelia i samotní obyvatelia. Snažili sa povzniesť kultúru, výučbu, dobročinnosť na vyššiu úroveň.
Keď sa v roku 1944 formovali zložky odboja, či už vojenské alebo civilné, dlhodobo pripravovali vystúpenie za slobodu, ktoré vyvrcholilo koncom augusta vyhlásením Slovenského národného povstania, aktívne sa doňho zapojilo 34 obyvateľov obce Banský Studenec. Neďaleko smerom na Krupinu v osade Šváb mali sídlo odbojové skupiny. Od októbra 1944 začal boj proti nim pluk Schill. V Banskom Studenci k boju obidvoch strán došlo 18.októbra 1944. Povstanie prešlo do ústupu, príslušníci jeho ozbrojených zložiek prešli do ilegality, Viacerí podstúpili represálie, ktoré neprežili. Po ústupe Povstania príslušníci nemeckej armády boli niekoľkokrát v Banskom Studenci. Zberali potraviny, krmivo. V priebehu februára 1945 od južných častí Hontu smerom na sever postupovali jednotky 2.Ukrajinského frontu. Nemecké vojská kládli silný odpor, boje prebiehali priamo v priestore Banského Studenca. Počas bojov zhorelo niekoľko domov, poškodený bol aj miestny kostol, pri odstraňovaní mín a granátov zahynulo viac ako štyria ľudia, z následkov zranení sa stali viacerí vojnovými invalidmi, iní boli zavlečení do Nemecka a nikdy sa nevrátili, v obci po nich zostali vojnové siroty.
Vznikajúce spory prívržencov a odporcov režimu tlmil farár Alfonz Paulen. Zvlášť sa cenila jeho zásluha v časoch roku 1944, kedy prebiehali zo strany nemeckej armády proti partizánske akcie a obci za spoluprácu s nimi hrozili tvrdé protiopatrenie - vystrieľanie obyvateľov a vypálenie obce podobne ako obce Kľak a Ostrý Grúň.
Kňaz Alfonz Paulen svojou autoritou počas 2.svetovej vojny pomohol viacerým obyvateľom pred prenasledovaním. Ochotne pomáhal chudobným a núdznym osobitne sirotám podľa ich potrieb a svojich možností.
Pamätníci Banského Studenca ho spomínajú ako horlivého kňaza, príkladne sa starajúceho o faru a veriacich. Zvlášť v období 2.svetovej vojny preukázal svoj postoj, jeho zásluhou a diplomaciou nedošlo k stratám na životoch pri prenasledovaní obyvateľov za účasť a pomoc v Slovenskom národnom povstaní. Svoju statočnosť prejavil poskytnutím fary ako úkrytu veliteľom a účastníkom SNP.
Popri pastorácii a vyučovaní náboženstva sa jeho zásluhou prestavala kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Po oslobodení sa Alfonz Paulen zaslúžil o tri nové zvony do kostola. Organizoval ľudové misie vo farnosti, pripravoval deti na birmovku. Sviatosť birmovania im v roku 1947 udelil biskup Michal Buzalka. Táto birmovka bola poslednou až do roku 1993.
"Veľadôstojný pán farár Alfonz Paulen bol správcom našej farnosti v cezvojnovom období, kde najmä ku koncu 2. svetovej vojny uchránil obyvateľstvo od represálií, ktoré im hrozili zo strany nemeckej armády. Táto skutočnosť bola pre našu obec skutočným požehnaním".
Pôsobenie veľadôstojného pána farára Alfonza Paulena bolo pre našu obec veľkým šťastím. Nedovolíme, aby ďalšie generácie našich detí na tohto svätého kňaza zabudli !